Raz večer sa Anton rozhodol a pobalil všetky svoje osobné veci. Kvety v kvetináčoch vyniesol na spoločnú chodbu, spoza zrkadlového rámu si vzal maminu starú fotku a zamkol byt. Odišiel s 280 korunami, zanechal za sebou prácu v banke, mladú ženu a dve malé deti, ktoré boli v tom čase na liečení. pokračovanie článku
Dnes ma ráno čakalo v schránke viacero prekvapení. Opäť mi nedorazila obľúbená piatková príloha, zloženky zelené a rôznofarebné povypadávali ako čerešne z deravej tašky na zem v našej chodbe, drogéria, kde vedia že som tam človekom a preto tam nakupujem mi poslala zľavové kupóny už po splatnosti. Bežný deň. Avšak biela obálka s mojím menom, ktorá sa tvárila že s ostatným obsahom schránky nemá vôbec nič spoločné bola zlatým klincom môjho dnešného poštového očakávania. pokračovanie článku
Mám jedno želanie...teda je ich vlastne neskromne veľa, ale verím v šťastenu a zdravý rozum a som od narodenia nevyliečiteľný romantik. Preto nehádžem flintu do žita (toto kto už len vymyslel s tou flintou??) a každý rok zostavujem dlhý zoznam. pokračovanie článku
Jeseň v našom dvore prichádza pomaly. Každý rok sa tvári akože nič, nenápadne a potom to rozbalí naplno. V pondelok je ešte za tajomnú, nechá nás váhať a pochybovať, no v stredu už dvor akoby stíchne, šuchoce listami a má milión farieb. pokračovanie článku
Moje zoznámenie sa s Luciou sa odohralo v horizontálnej polohe. Teda ona ležala a ja som sa jej vyhýbala pohľadom. Telefonovala, z nemocničnej postele jej spod paplóna na jednom konci trčala len obviazaná noha a na druhom kúsok ryšavých vlasov. Do tváre som jej nevidela, v úplne rovnej polohe musela ostať ešte 24 hodín kvôli anestéze, uprene pozerala do stropu s telefónom na uchu a ja som si vybaľovala veci do skrine, aby mi na druhý deň ráno mohli otvoriť brucho, polovicu z neho odrezať a prešiť pupok kam treba. Toto boli prvé momenty nášho stretnutia. pokračovanie článku
Takmer denne sa stretávam s fenoménom matiek na materskej dovolenke. Som jedna z nich. Ide o veľmi vypuklý problém, predpokladám že čochvíľa sa mu začne venovať i všemocný, veľký Brusel. V opačnom prípade...alebo nás vyhodia, alebo to rozchodia.. pokračovanie článku
Píšem Ti toto vyznanie tak, ako kedysi Tvojmu bratovi. Bude sa Ti zdať - rovnako ako mnohým ľuďom - patetické, áno. Ale nenechaj sa oblbnúť, tieto veci vždy boli a budú dôležité a takýchto slov nie je nikdy dosť. pokračovanie článku
Každý máme nastavený iný meter, svoje hranice, mantinely a možnosti. Pochybujem že šťastie sa dá definovať, pretože je to len stav mysle, emócia, zlomok duševnej rovnováhy, gýčová predstava alebo možno len obyčajná fatamorgána. pokračovanie článku
Vôbec som nevedela ktorá bije. Po epidurálke som prvé tri hodiny - kým som si začala opäť cítiť dolnú polovicu tela - prežila tak rýchlo, akoby to boli len minúty. Tvoj otec sedel vedľa mojej postele v nemocnici v Ružinove, tváril sa nečitateľne ako je u neho zvykom a posielal esemesky rodine. Len keď ho lepšie spoznáš, budeš vedieť že je to len zdanie, jeho pocity spoznáš ľahko - podľa mimiky tváre, najmä podľa úst, no chce to cvik. pokračovanie článku
Niekedy sa cítim ako v rozprávke, dejú sa totiž veci, ktoré nemajú s realitou nič spoločné. Ale ak je toto naozaj skutočné..tak ďakujem pekne a posledný nech po sebe zhasne :) pokračovanie článku
Len málo žien považuje svoj pôrod za pekný a príjemný zážitok. Väčšinou je však ukončením obdobia, ktoré nastávajúce matky prežívajú s radostným očakávaním a vo finále je teda veľmi dôležité, aby so svojimi novonarodenými deťmi strávili prvé dni v pokojnej atmosfére. Nie vždy je tomu tak. Smutné však je, že veľakrát za to môže personál nemocnice alebo systém nášho zdravotníctva. pokračovanie článku
Vždy ma mama učila, že starým ľudom treba prejavovať úctu a rešpekt. Keď nastúpia do autobusu, treba im uvoľniť miesto, keď nevládzu, treba pomôcť. Ešte dnes, po 30ke a bez ilúzií, že každá starenka a starček sú milé rozprávkové bytosti, bez slova uvoľňujem miesto, akonáhle vidím staršieho spoluobčana zápasiť s nepriazňou osudu, zemskou príťažlivosťou alebo ľudskou ignoranciou. Veď tak to má byť. pokračovanie článku
Neviem kto povedal, že tehotenstvo je najkrajšie obdobie ženy. Ak to myslel z emocionálneho hľadiska, potom dobre, ale ak mal na mysli globálny stav, rada by som ho stretla a vypočula si jeho verziu. Musel to byť muž. pokračovanie článku
Už viem, prečo má každá nevesta v deň dé v oku jas a na tvári jemný úsmev. Predsvadobné prípravy sú totiž len pre silné povahy a podľa mňa nevestám na konci nič iné neostáva - len sa vzdať, rezignovať a nechať to plynúť. Ponúkam Vám zopár postrehov zo života predvadobného chaosu, v podaní pološialenej nevesty. pokračovanie článku
Mojej kamarátke raz niekto položil otázku, prečo nemá vo svojom veku (38) ešte deti. Či je to kariérou, alebo jednoducho nechce a či vie čo sú biologické hodiny. Smutne sa pousmiala, pretože túto neslušnú otázku dostávala často. Ale keďže nepovažovala za potrebné ľuďom vysvetľovať ako nefunkčné sú jej vaječníky a ako veľmi tým, že je bezdetná trpí, len si vždy po takýchto otázkach povzdychla a nižšie sklonila hlavu. pokračovanie článku
Mám kamarátku. Chápe moje sny a stavy, mnoho súvislostí, môj štýl vyjadrovania a po nejakých nezrovnalostiach, ktoré boli podstatné a nevyhnutné, sme si opatrne a potichu našli znova cestu. A tentoraz je tá cesta ( klop klop ) už rovná a suchá. pokračovanie článku
Pracujem vo veľkej medzinárodnej firme. Ako už býva v takýcho spoločnostiach zvykom, venujeme sa meetingom nie stretnutiam, posielame reporty nie správy či výkazy, očakávame feedback nie spätnú väzbu a každý Janko Mrkvička je tu menežer, alebo "head" nie riaditeľ či vedúci a táto skutočnosť robí naše dni zaujímavými a plnými prekvapení. Dovoľte preto pár postrehov zo života kancelárskeho. pokračovanie článku
Jedno viem celkom určite. Keď odrastú moje deti a príde na lámanie chleba - teda skôr na vylietanie z rodného hniezda - nasadím dýchacie cvičenia, zatnem zuby a usmejem sa ne ne. Aby sa im dobre letelo, no najmä - aby vedeli, že im ten let a tú cestu zo srdca doprajem. pokračovanie článku
Ani neviem kedy sa to vlastne celé preklenulo. Jedného dňa mi to však bolo jasné a ja som bola prekvapená aké to bolo jednoduché. V duši pokoj, v hlave usporiadané. Moja rozlúčka s Bohom. pokračovanie článku
Ja už si vlastne ani nič nemyslím, povedala, keď si v kúpeľni umývala ruky. Napadlo ju, či mu neprekáža že stále niečo hovorí, ale keď sa otočila, pochopila že je preč. Nevedela si spomenúť či to bolo len déja-vu, alebo tam vtedy naozaj stál. Asi šaliem, pomyslela si. Tak je to tu. pokračovanie článku
Alebo riskuješ problém. Nové hypermoderné budovy na tejto ulici so sebou priniesli okrem údajného premnoženia potkanov a zamorenia obytnej zóny výfukovými plynmi áut zamestnancov sklenených monštier i nasledovnú, podľa môjho názoru nebezpečnú situáciu. pokračovanie článku
V záhrade starého paláca stála vysoká socha ženy. Postava Venuše, výraz víťaza. pokračovanie článku
Moja rodina je konzervatívna. Niekedy až príliš a možno viac ako by sa patrilo, ale je to moja rodina a mne to takto vyhovuje. Po tom, čo sme oddelili zrno od pliev a konečne sme mohli začať žiť naplno, sa nám žije dobre. Najmä máme - po rokoch - konečne každý vlastný priestor. pokračovanie článku
Aby ste to celé prežili. Uponáhľaný život, stres, hypotéku, prácu, šéfa, frajera patologického hráča PC hier, tikajúce biologické hodinky a život po 30ke v 21 storočí. pokračovanie článku
Ani jej neprišiel povedať že odchádza. Zbalil si veci a ešte v deň rozvodu otváral bránu ich spoločného domu. Postupne poodnášal čo sa dalo a čo mu podľa neho patrilo, potichu ako zlodej. Pretože vedel že naozaj kradne, bál sa čokoľvek vysloviť. Odišiel bez obzretia sa a neľutoval, ľútosť na neho príde až časom a postupne, ako nádor, ktorý magnetická rezonancia objaví až v jeho poslednom štádiu. Keď vôbec neviete čo vás tak prenikavo bolí, hľadáte ohnisko, ale je už neskoro. pokračovanie článku
Odkedy sa našou rodinou prehnalo tsunami, tieto sviatky pre mňa prestali byť sviatkami. To vianočné šteklenie som už nepociťovala a vianočné pečivo mi nevoňalo ako kedysi. Snažila som sa každoročne nájsť opäť to stratené čaro, ale ako sa zdalo, bolo nenávratne preč. pokračovanie článku
Čítala som tu nedávno dobrý článok o tom, aký by vlastne mal byť blog. Autorka sa v ňom podľa môjho názoru úplne presne vyznala zo svojich pohnútok ktoré ju k písaniu vedú, opísala rôznorodé reakcie okolia, no najmä, napísala to najpodstatnejšie - že píše pre seba. Článok Veroniky Kročkovej je pripojený dole v súvisiacich článkoch. pokračovanie článku
Ak máme náš osud naozaj vopred určený, tak ten môj písal niekto náladový. Celkom slušne mi namixoval rôzne žánre, evidentne sa zameral na čiernu komédiu s bohatou zápletkou a pripravil celovečerný film kde ani sama hlavná postava chvíľami netuší, akú postavu v ten deň bude hrať. pokračovanie článku
Bola so mnou roky. Plížila sa za mnou ako tieň a vyskakovala mi na chrbát kamkoľvek som šla. Ťažké bremeno, nočná mora, nechcená spoločníčka a nevlastná sestra. Keď mi bolo najhoršie, smiala sa nahlas až nemohla chytiť dych. Jedného dňa ma kopla rovno medzi oči a vtedy sa to celé začalo. pokračovanie článku
Život kancelársky teda vôbec nie je až taká nuda, ako by sa mohlo zdať. Stačí mať dostatok trpezlivosti, byť asertívny, disponovať aspoň trochou predstavivosti a mať aspoň 1 ks netradičného šéfa, ktorý je - a tento faktor je mimoriadne dôležitý - cudzinec. pokračovanie článku
Každý z nás má nejaké zvyky, návyky a stereotypné postupy a ja som prototyp plánovania. Mám rada veci pod kontrolou, jasné pravidlá, poriadok a systém. Povedzme si rovno - nie som najideálnejší model spontánnosti a som jednoznačne stratég, nie last minute. Sebadisciplínu potrebujem, keď nie je, mám problém. A všetci okolo mňa :-) pokračovanie článku
Písala by som túto vetu na každý obal knihy pojednávajúcej o partnerskom vzťahu, na ženské i mužské mesačníky ( tam kde je teraz tá reklama na nový toaletný papier proti hemoroidom), alebo na autobusové zastávky. Malo by to byť všade, na cigaretových krabičkách i školských zošitoch, obaloch na tehotenské testy alebo pre mňa za mňa i na katolíckych spevníkoch. pokračovanie článku
Je častokrát presvedčená, že pláva proti prúdu.
Verí intuícii a znameniam osudu.
Maťova žena, Viktorova a Teova mama.
norika242
nora.remiarovachello.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
