Lucia

Autor: Nora Remiarová | 2.11.2011 o 17:03 | Karma článku: 7,21 | Prečítané:  1509x

Moje zoznámenie sa s Luciou sa odohralo v horizontálnej polohe. Teda ona ležala a ja som sa jej vyhýbala pohľadom. Telefonovala, z nemocničnej postele jej spod paplóna na jednom konci trčala len obviazaná noha a na druhom kúsok ryšavých vlasov. Do tváre som jej nevidela, v úplne rovnej polohe musela ostať ešte 24 hodín kvôli anestéze, uprene pozerala do stropu s telefónom na uchu a ja som si vybaľovala veci do skrine, aby mi na druhý deň ráno mohli otvoriť brucho, polovicu z neho odrezať a prešiť pupok kam treba. Toto boli prvé momenty nášho stretnutia.

Ak niekto očakáva článok z nemocničného prostredia plný diagnóz alebo opisov operácie, prípadne popis pobytu na oddelení alebo pitvanie stavu nášho zdravotníctva, presťaňte čítať. Toto bude o niečm inom, ja chcem písať o úplne inej diagnóze, o mojej vlastnej, ktorú mi odoperovali niekedy vo štvrtok ráno a ona mi v tom pomohla bez toho, aby o tom doteraz mala vôbec potuchy.

Celý život som sa za niečím hnala, stále mi bolo málo. Raz to boli peniaze a kariéra, potom množstvo nepotrebných náplastí vo forme handier, drahých vecí a zážitkov, potom ma hnal hlad po uznaní - či už v práci alebo v rodine, neskôr som si miliónkrát potrebovala dokázať kto som, najlepšie čo najdeštruktívnejším spôsobom, ideálne s čo najefektívnejším výsledkom. Úplne som pred okolím zamaskovala kto som naozaj, obrnila som sa nejakou nezmyselnou bariérou, posilnila som sa pohodlnosťou a predsudkami pred množstvom vecí, množstvom ľudí..a úplne zbytočne. Stále som niečo hľadala, pri tom som vlastne nevedela čo to je. Iste, všetko je proces a všetko je na niečo..ale načo nasilu?

Keď sa mi narodili deti a spomalila som zo 150ky na povolenú 50ku, mala som čas na spracovanie informácií. Bola som vďačná, zahanbená, unavená, o pár ľudských múdrostí a vlastných chýb bohatšia, staršia a čo ja viem čo ešte..ale najmä šťastná. Bolo to zrazu také čitateľné a úplne jednduché, len tomu stále chýbala nejaká tá bodka. Môj život sa mi páčil, napĺňal ma, mala som rodinu, úžasného chlapa a vytúžené, milované zdravé deti.. ale plynul ako nedokončená poviedka, nejako som akoby nevedela nájsť tú správnu pointu, alebo ingrediencie ktoré by tomu celému dali tú správnu chuť.

Chcem príliš. A chcem to veľmi rýchlo. Som netrpezlivá a mám privysoké nároky - na seba, na ľudí, na celý môj svet..toto ma ženie dopredu, ale nie je to čistý benzín, iba napodobenina. Vôbec sa neviem naplno tešiť zo života, nestarám sa o svoje zdravie a to nemyslím práve to fyzické, zanedbávam. Ľudí, seba, rodinu aj svoje sny a tvárim sa že to počká...ale ono nie. Ak by to takto šlo ďalej, rozpadlo by sa mi veľa vzdušných zámkov, ale možno i niečo viac a to teda vôbec nechcem riskovať. Dlho som váhala kým som si zodpovedala pár skutočne podstatných otázok...čo chcem naozaj ešte od života a čo som ochotná za to dať..či budem večne hľadať nejaké filozofické odpovede o nesmrteľnosti chrústa, obzerať sa dozadu a riešiť všetko na svete a nechám to na seba pôsobiť kým ma to zničí, otupí a otrávi.. alebo budem mamou, manželkou a dcérou..bezo zbytku. Tým nemyslím bez výhrad, na tie má každý plné právo, len hovorím že netreba prekračovať hranice. Svoje, tvoje...to je jedno, len všetko s mierou a najmä so zdravým rozumom.

Vyznelo by banálne keby som opisovala ako mi jedna žena z nemocničnej izby nastavila zrkadlo a ako som uvidela niečo, o čom dávno sama dobre viem. Ako to urobila si nechám pre seba, patrí to iba mne. Prečo to urobila je len bonus, nad ktorým môžem uvažovať v budúcnosti. Raz som už stretla človeka, pred rokmi, ktorý bol akýmsi sprostredkovateľom a trocha ma postrčil dopredu..ale ona ma vystretila raketovou rýchlosťou. A mám pocit, že to bolo v správny čas.

Tento článok je o mne, ale je pre ňu. Ešte stále tam leží, spokojná so svojím životom, šťastná a našťastie zdravá. S čistou dušou, ktorá - verte mi alebo nie - má silu krištáľovej gule.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?