Na starobu mi mrznú nohy

Autor: Nora Remiarová | 6.11.2011 o 15:04 | Karma článku: 7,43 | Prečítané:  1511x

Jeseň v našom dvore prichádza pomaly. Každý rok sa tvári akože nič, nenápadne a potom to rozbalí naplno. V pondelok je ešte za tajomnú, nechá nás váhať a pochybovať, no v stredu už dvor akoby stíchne, šuchoce listami a má milión farieb.

Tento rok som si kúpila huňaté ponožky. Po prvý raz v živote, také tie mega teplé, čo zahrejú. Moje decká z nich majú obrovskú srandu, doteraz mama behala bosá, babka jej vždy hovorila že ju z toho určite na starobu chytia kríže a teraz má chlpaté mäkké fialové čudo vyložené na svojom obľúbenom mieste na sedačke.

Pozerám z okna do dvora, najradšej ho mám ráno...úplné ticho, občasný štekot psa a vôňa kávy od susedy čo býva podo mnou, už aj hmlu sme tento rok mali. Naproti farebné strechy, bordová, modrá, zelená s krížom na špici, to z kostola z Kmeťovho, vidí mi rovno do spálne. V tomto dvore vtáky čvirikajú snáď každý deň a keď večer prší, šumenie listov je ako uspávanka.

Poobede na lavičke sedia susedy, deti sa naháňajú okolo nich, preberáme život a všetko tak nepodstatne podstatné, tak nedôležito dôležité. Rokmi sa vyvinuli kamarátstva, rovnako staré deti nás zblížili, s meniacimi sa ročnými obdobiami nám rastú pred očami, vždy po zime híkame ako sa zmenili- veď len včera si si ho priniesla z pôrodnice, pamätáš aké si mala obrovské brucho?

Orchidee na parapete, muškáty v okne. Nejako som zostarla a baví ma to. Listy sú z roka na rok akoby farebnejšie, ozveny krokov na chodníkoch ráno patria k  očakávanému dennému rituálu a najviac zbožňujem keď dole pištia deti. Stačí mi vykloniť sa a zakričať že už je obed...nikdy by som neverila že na toto zvolávanie budem taká pyšná. A že pozorovať svoje deti z okna, so šálkou horúcej kávy na tom parapete s orchideami budem mať tak nejako zvláštne rada. Aj s tou hrčou v hrdle, ktorá mi tam občas narastie.

Stojím pri okne, na nohách mäkké fialové ponožky, na sušiaku povešané opraté prádlo a deti sa zobúdzajú z poobedného spánku. Ticho skončilo, začína sa ďaľší z milióna denných rituálov, v tomto dome s veľkým dvorom, kde sa cítim ako ryba vo vode, stále viac.

Tu sme doma.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?