Ticho vo vzduchu

Autor: Nora Remiarová | 4.7.2012 o 14:21 | (upravené 4.7.2012 o 14:36) Karma článku: 8,76 | Prečítané:  1116x

Je horúco. Kúsok odo mňa si dve muchy mädlia ruky nad zvyškami Viktorovho obeda, životný rytmus v takomto teple je akoby zakonzervovaný a ešte aj zvuk znie nejako inak, všetko je pomalšie, lenivé, cítim ako mi v tom tichu pečie na hlavu.

Pozerám na babkinu susedu, sedí na drevenej lavičke pred domom a čaká na autobus, kolená široko od seba ako to vedia len dôchodkyne, naštastie lem úpletových modrých šiat siaha dostatočne nízko a je teda vhodný na vyvenčenie do mesta. Premýšľam čo môže byť také dôležité v meste o takomto čase, prečo nesedí pod ich jabloňou v chládku alebo si nedá poobedného šlofíka, všade správy ako toto teplo zle znášajú najmä dôchodci a malé deti..ale raz darmo, vytrvalému dôchodcovi nevysvetlíš, veď čo ak sú v tescu o desať centov lacnejšie zemiaky.

Myslím na môjho otca, ako vždy keď som v tomto dome, dnes už si to priznávam úplne bez problémov aj sama pred sebou. Na to ako sedával na terase alebo kosil trávu na ktorej práve v detskom bazéne sedím a máčam si nohy. A že sa mi nedávno snívalo ako som našla listy ktoré kedysi písal mame, ešte aj v tom sne sa mi nejako nezdalo že by dal na papier svoje pocity, že by čokoľvek dal von, vysoko nepravdepodobné. Nuž ale nerozkážeš snu, najmä ak je to mix tvojich podvedomých želaní, že áno. Nechám tú myšlienku voľne poletovať v mojej hlave a ako som predpokladala, vedomie má naštastie veci na poriadku a z príbehu s náznakom romantiky je rýchlo úplne iná story, zakláňam hlavu ako sa nahlas smejem na všetkom čo dokáže hlava vyprodukovať keď je nad tridsaťpäť stupňov, až mi slnečné okuliare padnú do vody bazénika.

Okolo členka mi prepláva žltá plastová kačka a za ňou v tesnom závese malá loď, ktorú Teo ani za svet nechcel pustiť z rúk v nejakom obchode, tak sme ju vzali domov a prijali ju za svoju, tak, ako milión ďaľších plastových sirôtkov bez ktorých by detstvo nemalo tie správne spomienky. Lode , vláčiky, koníky a rôzne druhy autíčok považujem už po tých rokoch za niečo ako nutnosť patriacu k životu mojich synov a ako žena mám k nim určitú tichú úctu, koniec koncov ako matka tiež nemusím chápať všetko. A ponechať trocha priestoru detskej fantázii pokiaĺ je to aspoň trocha možné..to ešte nikomu neuškodilo.

Odvedľa do poobedného ticha zašteká pes, spolu s vôňou domácej višňovej bublaniny a s kikiríkaním kohúta to všetko patrí ku koloritu takýchto letných dní na dedine. Takže keď sa kohútí chripľavý hlas naozaj ospalo ozve, len sa pousmejem. Všetko funguje.

Privieram oči pred slnkom a pozorujem vysokú vŕbu pred domom, pod ktorou sme sa kedysi hrávali a čakala som v jej tieni neraz na autobus do školy. Keď sa sústredím, jasne počujem ako šumí. Vŕby mám rada najmä pred búrkou, vtedy šumia ako more, s trochou fantázie.

Napadne ma či môj muž v kancelárii dodržiava pitný režim, predstavujem si ho ako sedí pred počítačom, pred  svojím projektantským svetom, zaujatý a zamyslený a nevníma nič okolo, ani to teplo všade. Včera sa s Teom bláznili v našej posteli a kým som pozhasínala a povypínanala všetko v tichom byte, už spali tak tvrdo ako to len oni dokážu. Zaspať za 15 sekúnd a v polovici vety vie len môj muž a toto mláďa, akoby ich cez kopírák vyrobili.

Čaká nás sparné leto, treba opraviť strop v kúpeľni a dať mu nový náter, Viktora naučiť rozoznávať číslovky pred druhým škôlkarskym ročníkom. Ukázať deťom slobodu letných prázdnin a dlhších dní, trochu spomaliť a vydýchnuť, upratať okolo seba, všetko. Nejako to rýchlo plynnie, presne ako hovorievali mamy a tety keď som bola dieťa, ani sa nenazdáš a už pôjdu do školy. Takto nejako som si to predstavovala, tam pod tou vŕbou... ja, môj muž, dve deti. A úplne obyčajný život ktorý by som nevymenila ani za tisíc iných, len tento je taký ako chcem, so všetkými za aj proti...náš.

Today I am thankful..videla som napísané nedávno kriedou niekde na ulici.

Áno.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?