Prchavý pocit šťastia

Autor: Nora Remiarová | 11.3.2011 o 12:52 | (upravené 1.4.2011 o 22:18) Karma článku: 10,13 | Prečítané:  1367x

Každý máme nastavený iný meter, svoje hranice, mantinely a možnosti. Pochybujem že šťastie sa dá definovať, pretože je to len stav mysle, emócia, zlomok duševnej rovnováhy, gýčová predstava alebo možno len obyčajná fatamorgána.

 z netu

V priebehu posledných dvoch rokov som porodila dve deti. Zmenil sa mi úplne celý život, stratila som svoje pracovné postavenie, časť priateľov, postavu a množstvo ilúzií. Získala som more skúseností, stretla nových, úžasných ľudí, vydala som sa, zažila som neskutočný stav eufórie z pocitu, že som niekoho žena a matka, neuveriteľný pocit vyčerpania a únavy a mnoho iného. No najmä- čo je najdôležitejšie- je môj život bohatší o dvoch malých ľudí, ktorí ma učia viac, ako by ma mohol ktokoľvek, alebo čokoľvek naučiť.

Naučila som sa veľa o sebe, o svojich možnostiach, hendikepoch, pochopila som veľa súvislostí medzi mnou a mojimi rodičmi, zažila som absolútny, až desivý pocit zodpovednosti za iného človeka, na svoj život som sa začala pozerať inými očami, opatrnejšie. Začala som si vážiť čas, okamih, pretože len s deťmi vidím ako naozaj strašideľne rýchlo plynie a už zajtra sú veci inak ako dnes.

Bojím sa že niečo nestihnem. Že sa jedného dňa zobudím a Viktor už bude veľký a už nebude k nám v noci chodiť do postele, že už nebudem počuť jeho malé bosé nohy cupitať bytom. Že začne chodiť do škôlky a vlastne tak nastúpi na svoju prvú, naozajstnú cestu...jednu z mnohých. Že ho nebudem vedieť ochrániť, potešiť, byť pri ňom keď to potrebuje. Teším sa že Teo začína chodiť, ale každý jeho krok mi pripomína že je to akoby len včera čo sa narodil a že ten pocit, keď som s ním prišla prvýkrát domov, už nezažijem. Nadchýnajú ma ich pokroky, viem, že to tak má byť a som pyšná na každé ich malé víťazstvo.

Premýšľam a hodnotím inak ako kedysi. Vzťah už nepovažujem za romantický prístav istoty a lásky. Zistila som, že funguje len vtedy, ak sa obaja oň staráme a snažíme sa. K tomu patrí množstvo energie, tolerantnosti a najmä absolútna istota v tom, že toho druhého ľúbite aj vtedy, keď máte práve chuť z toho všetkého vycúvať a rýchlo utiecť čo najďalej. Manželstvo vôbec nie je len papier, ako sa s obľubou zvykne hovoriť. Je to puto, ktoré sa - ak sa s ním nezaobchádza s úctou - veľmi rýchlo môže zmeniť na okovy. Preto ho treba brať  vážne, ale nie príliš. Nie je nič osviežujúcejšie ako tiché pochopenie dvoch ľudí a neexistuje lepšie záchranné koleso, ako spoločný smiech.

Šťastie nie je zadarmo a aj keď je krásne, bolí ako sviňa. Ale nikdy by som nemenila. Za ten prchavý opojný pocit slobody, krásy a spolupatričnosti sa oplatí trocha báť..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?