Lucia

Autor: Nora Remiarová | 2.11.2011 o 17:03 | Karma článku: 7,21 | Prečítané:  1528x

Moje zoznámenie sa s Luciou sa odohralo v horizontálnej polohe. Teda ona ležala a ja som sa jej vyhýbala pohľadom. Telefonovala, z nemocničnej postele jej spod paplóna na jednom konci trčala len obviazaná noha a na druhom kúsok ryšavých vlasov. Do tváre som jej nevidela, v úplne rovnej polohe musela ostať ešte 24 hodín kvôli anestéze, uprene pozerala do stropu s telefónom na uchu a ja som si vybaľovala veci do skrine, aby mi na druhý deň ráno mohli otvoriť brucho, polovicu z neho odrezať a prešiť pupok kam treba. Toto boli prvé momenty nášho stretnutia.

Ak niekto očakáva článok z nemocničného prostredia plný diagnóz alebo opisov operácie, prípadne popis pobytu na oddelení alebo pitvanie stavu nášho zdravotníctva, presťaňte čítať. Toto bude o niečm inom, ja chcem písať o úplne inej diagnóze, o mojej vlastnej, ktorú mi odoperovali niekedy vo štvrtok ráno a ona mi v tom pomohla bez toho, aby o tom doteraz mala vôbec potuchy.

Celý život som sa za niečím hnala, stále mi bolo málo. Raz to boli peniaze a kariéra, potom množstvo nepotrebných náplastí vo forme handier, drahých vecí a zážitkov, potom ma hnal hlad po uznaní - či už v práci alebo v rodine, neskôr som si miliónkrát potrebovala dokázať kto som, najlepšie čo najdeštruktívnejším spôsobom, ideálne s čo najefektívnejším výsledkom. Úplne som pred okolím zamaskovala kto som naozaj, obrnila som sa nejakou nezmyselnou bariérou, posilnila som sa pohodlnosťou a predsudkami pred množstvom vecí, množstvom ľudí..a úplne zbytočne. Stále som niečo hľadala, pri tom som vlastne nevedela čo to je. Iste, všetko je proces a všetko je na niečo..ale načo nasilu?

Keď sa mi narodili deti a spomalila som zo 150ky na povolenú 50ku, mala som čas na spracovanie informácií. Bola som vďačná, zahanbená, unavená, o pár ľudských múdrostí a vlastných chýb bohatšia, staršia a čo ja viem čo ešte..ale najmä šťastná. Bolo to zrazu také čitateľné a úplne jednduché, len tomu stále chýbala nejaká tá bodka. Môj život sa mi páčil, napĺňal ma, mala som rodinu, úžasného chlapa a vytúžené, milované zdravé deti.. ale plynul ako nedokončená poviedka, nejako som akoby nevedela nájsť tú správnu pointu, alebo ingrediencie ktoré by tomu celému dali tú správnu chuť.

Chcem príliš. A chcem to veľmi rýchlo. Som netrpezlivá a mám privysoké nároky - na seba, na ľudí, na celý môj svet..toto ma ženie dopredu, ale nie je to čistý benzín, iba napodobenina. Vôbec sa neviem naplno tešiť zo života, nestarám sa o svoje zdravie a to nemyslím práve to fyzické, zanedbávam. Ľudí, seba, rodinu aj svoje sny a tvárim sa že to počká...ale ono nie. Ak by to takto šlo ďalej, rozpadlo by sa mi veľa vzdušných zámkov, ale možno i niečo viac a to teda vôbec nechcem riskovať. Dlho som váhala kým som si zodpovedala pár skutočne podstatných otázok...čo chcem naozaj ešte od života a čo som ochotná za to dať..či budem večne hľadať nejaké filozofické odpovede o nesmrteľnosti chrústa, obzerať sa dozadu a riešiť všetko na svete a nechám to na seba pôsobiť kým ma to zničí, otupí a otrávi.. alebo budem mamou, manželkou a dcérou..bezo zbytku. Tým nemyslím bez výhrad, na tie má každý plné právo, len hovorím že netreba prekračovať hranice. Svoje, tvoje...to je jedno, len všetko s mierou a najmä so zdravým rozumom.

Vyznelo by banálne keby som opisovala ako mi jedna žena z nemocničnej izby nastavila zrkadlo a ako som uvidela niečo, o čom dávno sama dobre viem. Ako to urobila si nechám pre seba, patrí to iba mne. Prečo to urobila je len bonus, nad ktorým môžem uvažovať v budúcnosti. Raz som už stretla človeka, pred rokmi, ktorý bol akýmsi sprostredkovateľom a trocha ma postrčil dopredu..ale ona ma vystretila raketovou rýchlosťou. A mám pocit, že to bolo v správny čas.

Tento článok je o mne, ale je pre ňu. Ešte stále tam leží, spokojná so svojím životom, šťastná a našťastie zdravá. S čistou dušou, ktorá - verte mi alebo nie - má silu krištáľovej gule.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

KOMENTÁRE

Trump je v Poľsku populárnejší než pápež

Prezident potešil Poliakov poukazujúc na úlohu Poľska pri budovaní Západu.


Už ste čítali?