reklama

Lucia Žitňanská, moja suseda

Dnes ma ráno čakalo v schránke viacero prekvapení. Opäť mi nedorazila obľúbená piatková príloha, zloženky zelené a rôznofarebné povypadávali ako čerešne z deravej tašky na zem v našej chodbe, drogéria, kde vedia že som tam človekom a  preto tam nakupujem mi poslala zľavové kupóny už po splatnosti. Bežný deň. Avšak biela obálka s mojím menom, ktorá sa tvárila že s ostatným obsahom schránky nemá vôbec nič spoločné bola zlatým klincom môjho dnešného poštového očakávania.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (59)

Až sa mi šošovky v očiach zahmlili keď som si na obálke prečítala, že sama Lucia Žitňanská mi píše. Aj mi to bolo blbé, že až teraz som sa dozvedela že sme susedy, keďže podľa odosielateľa sídlime jedna vedľa druhej, že by kameňom dohodil.

Milá Lucia - dúfam že toto familiárne oslovenie nie je príliš trúfalé, ale keď už si píšeme, beriem to ako začiatok nejakého nového vzťahu - toľké roky sme kúsok od seba a nikdy ani slovíčko. Až teraz. Žeby to bolo dátumom v kalendári a blížiacimi sa voľbami? Veď ako inak si to teda mám vysvetliť...doteraz žiadna pošta, žiadny kontakt..a zrazu aká paráda. Už som si chvíľu myslela že nemáte spôsoby, ale hneď prvá veta, resp. oslovenie ma obmäkčilo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ach, nazvali ste ma priateľom. Dobre to padne človeku, skutočne, takto si ráno v liste, čierne na bielom prečítať, že je niekomu priateľ. Navyše nie hocikomu, ale Vám, pani Lucia, podpredsedníčke strany! No čo si budeme hovoriť...až som bola dojatá a deťom som hneď vysvetľovala že to mi zrejme len niečo padlo do oka.
Trocha ma mrzí, ba dokonca až trápi, že list ktorý mi píšete je neosobný, dokonca i gramatickú chybu by som našla, navyše písaný na stroji a čo sa mojej ženskej ješitnosti týka, tá dostala tiež zabrať. Na obálke je Vážený pán..a tomu mám ako rozumieť? Som ja snáď nejaký pán? Žeby tlačiarenský škriatok zaúradoval, alebo nedostatok času na kontrolu detailov? Ale, ale, pani suseda, na takéto veci treba dávať pozor. Toto sú maličkosti, ktoré si priatelia zapamätajú a nerobia dobrý dojem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Píšete mi, že potrebujete môj hlas. Na chvíľu som sa aj potešila, lebo ten môj je kľudne počuť až na Trnavské mýto keď treba, ale zrejme nemáte na mysli toto, nemýlim sa? Spoliehate sa na mňa ( čo ja teraz s toľkou zodpovednosťou !) a ponúkate mi alternatívu, pretože by ste sa radi uchádzali o post predsedníčky strany a každá ovečka v košiari sa počíta, či tak nejako.

Tak by ma zaujímalo, Lucia, či v rámci dobrých susedských a priateľských vzťahov dokážete niečo pre mňa urobiť. A pre moju rodinu. Som na rodičovskej dovolenke, celkom by sa mi zišiel vyšší rodičovský. Do volieb už len pár dní, mali by ste kopnúť do vrtule. Málo času? Niekoho iného kompetencia? Iné priority? Ach tak....hm. Spomínate v liste že, citujem: "naštartované zmeny v súdnictve a na prokuratúre už dnes menia klímu v systéme"..naozaj?? Aj minulý týždeň boli tieto zmeny naštartované a menili, alebo len niekde parkovali? Lebo by som vám vedela porozprávať jeden príbeh, kedy sa bežný pracujúci človek takmer dostavil na súdne pojednávanie 300km od svojho súčasného bydliska, ktoré už nemalo opodstatnenie a nebolo zrušené len vinou byrokratických a administratívnych chýb. Len obozretnosť bežného občana kontrolujúceho vaše systémy mu ušetrila peniaze, tých pár eur za pohonné hmoty a celý jeden pracovný deň. Za tie pohonné hmoty, prepytujem, ktoré sú dnes drahšie ako napr. víno...s týmto viete niečo urobiť, pani susedka?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rada by som si s Vami popísala čo-to, ale mám povinnosti. Viete, ja žijem obyčajný život v obyčajnej rodine, normálne musíme platiť tie zloženky a dodržiavať termíny, platiť dane a tak..nie vždy je to jednoduché, najmä odkedy ja nepracujem lebo som doma s deťmi a zvyšujem tak populačnú krivku tejto krajiny, či ako tomu hovoríte, ale...prežijeme. Raz sa môjmu mužovi podarilo neskoro zaplatiť akési preddavky či čo a hneď nám exekútor klopal na dvere. Takže my musíme byť v strehu a šlapať ako hodinky, nemôžeme si dovoliť zabávať sa a písať si hore-dolu ako sa nám zachce..viete ako to myslím, Lucia?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V závere vášho listu píšete že spolu dokážeme veľa. Nuž, neviem, nie som si úplne istá, kľudne ma presvedčte konkrétnym činom, pokojne sa znova ozvite. Veď písať si občas môžeme. Ale za posledné roky som si všimla, že ľudia spolu dokážu veľa, ak sa spoliehajú len sami na seba a jeden na druhého, na svoje rodiny a priateľov, len málokedy na predsedu nejakej strany...

Len jedno by som chcela. Priveľmi sa na mňa nespoliehajte. Ja mám iné predstavy o priateľstve. Minimálne sa mi priateľ ozve vtedy, keď ho potrebujem, nielen keď sa to jemu hodí, nielen v období kedy sa labilnejším povahám dá narozprávať ( a napísať ) takmer čokoľvek, v období, kedy už aj gorily vedia písať a zoologickú nájdete bežne voľne pustenú na ulici. Verím že mnoho ľudí by sa takýmto riadkom potešilo, ja do nich..s prepáčením..večer ošúpem zemiaky.

pozn.autora:autor je nevolič.pôjde opäť voliť, keď bude koho.

Nora Remiarová

Nora Remiarová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Je častokrát presvedčená, že pláva proti prúdu. Verí intuícii a znameniam osudu. Má rada biele zástavy v oknách ľudí. Viktorova a Teova mama. Rozvedená, deti v striedavke. So it goes.. Zoznam autorových rubrík:  fikciaHyperaktivita moja každodennámikrozamysleniaListy ( na pokračovanie)SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu